Právne služby

Rodinné právo

ROZVOD:

Ešte predtým, ako podáte návrh na rozvod manželstva na súd, dôrazne odporúčame urobiť všetko pre zachovanie manželstva a rodiny. „Návrh na rozvod manželstva“  musí byť posledným možným riešením rodinných problémov v manželstve. Rozvod manželstva má priamy vplyv nielen na vzťahy medzi samotnými manželmi, ale predovšetkým na deti.

Poplatky za rozvodové konanie:

Za návrh na začatie rozvodu sa platí súdny poplatok vo výške 66 eur. Možno ho zaplatiť kolkami, alebo v hotovosti v pokladni príslušného súdu a potvrdenka o zaplatení sa následne pripojí k návrhu. Celková suma rozvodu sa ale môže navýšiť napríklad o vypracovanie znaleckého posudku v prípade sporu o zverenie dieťaťa. Náklady tak môžu stúpnuť o niekoľko stoviek eur.

Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom:

Ak sa v manželskom vzťahu nachádza aj neplnoleté dieťa, je potrebné navrhnúť predstavu úprav rodičovských práv po rozvode. Musí sa uviesť napríklad aj to, komu budú zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, v akej výške bude výživné a ako upraviť styk s maloletým dieťaťom.

Naša kancelária Vám pomôže s úpravou pomerov maloletých detí na čas do rozvodu a po rozvode manželstva:

• so zverením dieťaťa do výchovy jedného z rodičov,
• striedavú osobnú starostlivosť rodičov k maloletým deťom
• styk rodičov prípadne ostatných príbuzných s maloletými deťmi

Výška výživného na maloleté dieťa:

Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a na vyrovnanie jeho životnej úrovne so životnou úrovňou jeho rodičov.

Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rovnakou sumou, nakoľko nehovoríme o mechanickej rovnosti. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že obaja rodičia musia prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Zákonom je stanovená len minimálna výška výživného, ktorá sa počíta z 30% životného minima, ktoré predstavuje aktuálne sumu 28,08 EUR.

Horná hranica nie je zohľadnená a vždy sa zohľadňuje podľa príjmov, ale aj majetkových pomerov daného človeka. Samotná výška výživného sa určuje podľa celkových nákladov na život dieťaťa.

V súdnom konaní je potrebné zisťovať a preukazovať nasledujúce druhy výdavkov dieťaťa:

1. výdavky na bývanie dieťaťa
2. strava
3. ošatenie
4. cestovné náklady
5. lieky a lekárenské pomôcky
6. hygienické potreby
7. poistné plnenia
8. sporenie
9. výdavky na výkon povolania
10. záujmy a krúžky
11. iné

Z nich sa následne určí, kto by sa mal akým pomerom podieľať na výchove a na základe týchto prepočtov sa potom získa výška výživného. Výpočet je výsostne individuálny a navyše sa môže zohľadniť aj dohoda medzi rodičmi. Pretože ak sa obaja partneri dohodnú na nejakej sume, súd to nebude ovplyvňovať.

Vysporiadanie BSM:

„Konanie o majetkovom vysporiadaní“ prebehne až po rozvodovom konaní.

Čo je BSM:

• Skratka označuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, Ak manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, neznamená to, že zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo
• BSM znamená to, že majetok, ktorý nadobudli počas manželstva, je spoločný, okrem vecí, ktoré ste získali darom, dedičstvom, veci osobnej povahy a veci, ktoré slúžia na výkon povolania.
• BSM pri rozvode sa delí spravidla na polovicu, Deliť sa musíte aj o hypotéku a ostatné spoločné dlhy.
• Partneri sa môžu dohodnúť na zúžení alebo rozšírení BSM, teda že napr. auto alebo chalupa je len jedného z nich,
• Po rozvode plynie trojročná lehotana uzatvorenie dohody o vyrovnaní BSM,
• Ak sa manželia nevedia dohodnúť, v tejto lehote musia podať návrh na súd na vyrovnanie BSM,
• Ak sa v trojročnej lehote nedohodnú a ani sa neobrátia na súd, nastane fikcia vyrovnania– každý z partnerov získava jednu polovicu majetku.

Naša kancelária Vám pomôžeme so zrušením a vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)  nasledovne:

• pripravíme a vypracujeme „Dohodu o vysporiadaní BSM“,
• zastúpime Vás v konaní pred súdom pri zrušení aj vysporiadaní BSM
• pomôžeme Vám vysporiadať spoločný nájom bytu manželmi.

 

Občianske právo

Naša kancelária Vám poskytne právne poradenstvo vo všetkých oblastiach občianskeho práva:

• vlastnícke právo – všetky formy vlastníctva hnuteľných vecí aj nehnuteľností, susedské spory, záväzkové právo – všetky formy zmlúv obsiahnutých v Občianskom zákonníku: kúpna zmluva, darovacia zmluva, záložná zmluva, zmluva o pôžičke, nájomná zmluva, zmluva o dielo, zmluva o vysporiadaní BSM, zmluva o budúcej zmluve atď.
• vymoženie Vašich pohľadávok
• zastupovanie v súdnom aj v exekučnom konaní vrátane zastupovania v dedičskom konaní – vypracovanie a podávanie žalôb, návrhov, vyjadrení, odvolaní, dovolaní atď.
• príprava a vypracovanie všetkých druhov zmlúv, plnomocenstiev, výziev atď. resp. kontrola a revízia už existujúcich zmlúvza účelom zabezpečenia právnej istoty.

 Prevody nehnuteľností

• poradenstvo pri prevode poľnohospodárskej pôdy
• kompletnú prípravu a vypracovanie dokumentov pre prevod Vašich nehnuteľností(kúpna zmluva, darovacia zmluva, dohoda o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluva o budúcej zmluve, dohoda o zriadení vecného bremena, zmluva o zriadení záložného práva) kontrola a revízia už existujúcich zmlúv za účelom zabezpečenia právnej istoty
• vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnostívrátane zastupovania v katastrálnom konaní
• právne poradenstvo v oblasti nájmu nehnuteľností, nájmu a podnájmu bytu, nebytového priestoru, pozemkov atď.

Dedičské právo

Naša kancelária Vám poskytne právne poradenstvo v oblasti dedičského práva:

• vypracovanie Vami požadovaných právnych úkonov (závet, listina o vydedení atď.)
• zastupovanie vdedičskom konaní pred notárom a súdom.

Prechod práv a povinností medzi dedičov sa uskutočňuje na základe dedenia zo zákona, zo závetu alebo ich kombináciou vo forme dohody o vyrovnaní dedičstva. 

• Pred dedičským konaním:

Po úmrtí poručiteľa vystaví matričný úrad úmrtný list. Úmrtný list vystaví príslušná matrika v mieste úmrtia poručiteľa. Následne zasiela matrika tento dokument na okresný súd, pod ktorý spadal poručiteľ – zvyčajne ide o okresný súd podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa. Ten spis pridelí notárovi, ktorý od tejto chvíle vystupuje v úlohe zástupcu súdu – súdneho komisára. Spis dostáva súdom pridelené číslo konania a prideľuje sa podľa dňa v mesiaci úmrtia poručiteľa, určeným obvodom alebo ich kombináciou. Spis sa zasiela pridelenému notárovi.

• Komunikácia notára s dedičmi

Ďalším krokom v dedičskom konaní je komunikácia notára s dedičmi. Na začiatku volá pozostalých, ktorí prichádzajú do úvahy ako prípadní dedičia, na predbežné šetrenie. Účelom tohto stretnutia je urobiť predbežný zoznam aktív a pasív poručiteľa. Notár prešetruje aktíva a pasíva poručiteľa podľa dostupných možností. V rámci jeho kompetencií komunikuje s úradmi, inštitúciami, organizáciami, so spoločnosťami a v prípade nutnosti aj so súdmi a s exekútormi. Po zhromaždení potrebných podkladov určí termín dedičského konania.

• Poplatky u notára:

Základom odmeny notára, ktorý v dedičskom konaní vykonáva funkciu tzv. súdneho komisára je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve. Odmena sa počíta percentuálnym podielom z hodnoty majetku. Platí teda priama úmera – čím je majetok vysporiadaný v dedičskom konaní väčší, tým viac si dediči priplatia.

• Dedičská dohoda

V ideálnom prípade, ak sa dedičom podarí uzavrieť dedičskú dohodu, by malo byť výsledkom dedičského konania vydanie uznesenia o dedičstve. V ňom sú zhromaždené všetky aktíva a pasíva poručiteľa a súčasťou je dedičská dohoda, ktorú musí pri dodržaní zákona notár akceptovať. Po spísaní je ešte 15-dňová lehota na jeho správoplatnenie, počas ktorej sa môžu dedičia proti tomuto dokumentu odvolať. Môžu sa odvolania priamo na dedičskom pojednávaní vzdať, čím uznesenie nadobúda právoplatnosť.

Niektorí dedičia si ale neuvedomia, že dedičská dohoda nie je to isté, ako klasické vysporiadanie dedičstva podľa zákonných dedičských podielov.

Automaticky očakávajú, že aj podľa dohody dostanú to, na čo majú nárok podľa Občianskeho zákonníka. V dedičskej dohode však môže byť dedičstvo vyporiadané v podstate akokoľvek – ktorýkoľvek z dedičov teda môže dostať menej, než by mu náležalo podľa zákona. Text dohody je preto treba pred odsúhlasením starostlivo skontrolovať.

• Predmet dedičského konania

Ak sú predmetom dedičstva len nehnuteľnosti, dedičské rozhodnutie zasiela na príslušný katastrálny odbor okresného úradu súd, dedič nemusí o nič žiadať. Ale ak sú predmetom dedičstva hnuteľné veci, dedičia dostanú potrebný počet uznesení o dedičstve, na ktorých si následne na súde dajú vyznačiť právoplatnosť a s nimi navštívia banku pri prepise účtu alebo vkladnej knižky, políciu pri prepise auta alebo daňový úrad pri vydaní napr. preplatku na dani z príjmu, poľnohospodárske družstvo pri vyplatení majetkového podielu. Okruh navštívených inštitúcií závisí od aktív, ktoré tvorili predmet dedičského konania.

• Vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti

V mnohých prípadoch sa rodičia zdráhajú dieťaťu darovať rodinný dom ešte za života kvôli prirodzenému strachu, že ich dieťa nakoniec pripraví o strechu nad hlavou. Tieto obavy sa dajú ale veľmi ľahko riešiť zriadením tzv. vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti.

V praxi to funguje tak, že v zmluve, ktorou rodičia prevedú na dieťa (či iného dediča) nehnuteľnosť (najčastejšie ide o darovaciu zmluvu) je obsiahnuté aj dojednanie o tom, že rodičia majú právo v nehnuteľnosti doživotne bývať. Na základe takto koncipovanej zmluvy príslušný katastrálny úrad vyznačí na liste vlastníctva nielen nového vlastníka (potenciálneho dediča), ale aj vecné bremeno podľa zmluvy. Potomok s nehnuteľnosťou zaťaženou vecným bremenom doživotného užívania nemá veľké šance niečo podniknúť bez súhlasu rodičov.

• Započítanie na dedičský podiel

Pri dedení zo zákona platí, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo od poručiteľa bezplatne dostal ešte za jeho života. Toto neplatí pre obvyklé darovania (t.j. napríklad pre dary primeranej hodnoty, ktoré dediči dostali na narodeniny či Vianoce).

Pri dedení zo závetu sa postupuje inak – započítanie treba urobiť iba vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa. Pokiaľ teda máte vedomosť o tom, že ostatní z dedičov od poručiteľa za života dostali hodnotnejší dar (napríklad ak Vaši súrodenci dostali od rodičov do daru rodinný dom), určite si v dedičskom konaní nárokujte, aby bol tento dar zohľadnený pri určení veľkosti ich dedičského podielu.

Účelom započítania je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento účel (cieľ) sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov.

• Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľní dedičia môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

• Vydedenie

• Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

  • v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  • poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
  • bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
  • trvalo vedie neusporiadaný život.
  • Prechod dlhov

  Dediči totiž zodpovedajú jednak za dlhy ktoré na nich prechádzajú smrťou poručiteľa a zároveň aj za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa.

  Zodpovednosť dediča za záväzky je limitovaná do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ budete dediť viacerí, zodpovednosť sa rozloží podľa pomeru toho, čo ste z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

  Pre odmietnutie dedičstva sa môžete rozhodnúť len do jedného mesiaca odo dňa, keď vás súd o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomí. Súd môže túto lehotu predĺžiť len z dôležitých dôvodov.

   Naša kancelária Vám poskytne právne poradenstvo v oblasti dedičského práva:

  • vypracovanie Vami požadovaných právnych úkonov (závet, listina o vydedení atď.)
  • zastupovanie v dedičskom konaní pred notárom a súdom.

Obchodné právo

Spotrebitelia sú chránení zákonom vo väčšej miere z dôvodu, že sú slabšou zmluvnou stranou. Kto sa za spotrebiteľa podľa práva považuje?

Spotrebiteľ je vždy iba fyzická osoba – nepodnikateľ. Ak niečo nakupujeme na firmu (uvádzame IČO, DIČ a pod.), nemáme zvýšenú spotrebiteľskú ochranu.

To, že nakupujeme alebo využívame služby ako fyzické osoby – nepodnikatelia, nemusí vždy znamenať, že nás zákon považuje za spotrebiteľov. Okrem zhodnotenia postavenia spotrebiteľa je potrebné vedieť, od koho a čo kupujeme alebo akú službu využívame. Či sme alebo nie sme spotrebiteľmi, je preto vždy relatívne a potrebné dôkladne zhodnotiť.

Spotrebiteľ

To, že je niekto našim zákazníkom alebo klientom, automaticky neznamená, že je aj spotrebiteľom. Zákazník alebo klient nie je legislatívny pojem a považujeme za neho každého, komu predávame tovar alebo poskytujeme službu. 

Na druhej strane, samotný pojem „spotrebiteľ“ je definovaný v Občianskom zákonníku (§ 52 ods. 4) aj zákone o ochrane spotrebiteľa (§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). V princípe sú tieto dve definície rovnaké. Za spotrebiteľa zákon považuje fyzickú osobu – nepodnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Ide teda o každého občana, ktorý kupuje výrobky alebo služby pre svoju osobnú spotrebu.

Dodávateľ

Relativita spotrebiteľského vzťahu sa prejavuje v skutočnosti, že aby sa zákazník mohol považovať za spotrebiteľa, musí kupovať od „dodávateľa“ alebo „predávajúceho“. Občiansky zákonník (§ 52 ods. 3) používa pojem dodávateľ, zákon o ochrane spotrebiteľa hovorí o predávajúcom (§ 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z praktického hľadiska ide o totožný pojem. Ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je teda nevyhnutné nielen aby išlo o podnikateľa, ale navyše aj v rámci obchodu musí vystupovať v rámci svojej obchodnej činnosti. Nemôže preto ísť napríklad o predaj vyradeného majetku.

Definícia spotrebiteľa

Prečo je pre podnikateľa podstatné vedieť definovať, či je jeho zákazník v postavení spotrebiteľa? Ak predáva tovar alebo poskytuje služby spotrebiteľovi, na zmluvný vzťah so spotrebiteľom sa viaže osobitná časť legislatívy chrániaca spotrebiteľov.

Asi najpodstatnejším bodom spotrebiteľského práva je právo na reklamáciu a vrátenie tovaru do 14 dní pri kúpe na diaľku a mimo prevádzkových priestorov. Ak teda nakúpime tovar na firmu (IČO), nezískame postavenie spotrebiteľa a nemôžeme si tovar zo zákona vyskúšať a vrátiť ho.

Neznamená to ale, že v rámci obchodného vzťahu nenesie predajca žiadnu zodpovednosť a kupujúci nemá žiadne práva. Aj v prípade, ak nie je kupujúci spotrebiteľom, má svoje zákonné alebo zmluvne dohodnuté práva, napríklad právo na bezchybný tovar. Nemôže sa ich ale domáhať v reklamačnom konaní podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. vybavenie do 30 dní, zamietnutie na základe odborného posudku).

Navyše, ak nejde o spotrebiteľský vzťah, nemôže predajcovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia pokutu za porušovanie práv spotrebiteľa.  Ak by si predajca nesplnil svoje povinnosti podľa zákona alebo zmluvy, vždy je zachované právo obrátiť sa na súd. 

Neoprávnený podnikateľ

Keďže sa v podnikaní kreativite medze nekladú, legislatíva ochrany spotrebiteľa pamätá aj na prípady neoprávneného podnikania. Spotrebiteľ je chránený aj v prípade, ak kupuje výrobky alebo služby od niekoho, kto vôbec nie je registrovaný ako podnikateľ alebo nemá príslušné oprávnenie na podnikanie, ale fakticky podnikateľskú činnosť vykonáva.

Posúdenie zmluvy, či je alebo nie je spotrebiteľskou, nezáleží od jej formy. Záleží od toho, či na strane toho, kto predáva tovar alebo poskytuje služby, stojí podnikateľ a či ide o obchod v rámci jeho obchodnej činnosti. Na strane kupujúceho musí figurovať spotrebiteľ, teda fyzická osoba – nepodnikateľ.